“Vzdelanie sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť.” Christine Gregoire
TECHNICI LIPTOVA : Prof. Ing. Aurel Stodola, Dr. h. c.
Poznámka na úvod : Tento príspevok, ktorým začíname predstavovať osobnosti v rubrike TECHNICI LIPTOVA, je uverejnený v pracovnej verzii. To znamená, že sa bude dopĺňať po stránke obsahovej aj vo fotogalérii. Na jeho doplnení, úpravách sa môžete zúčastniť aj Vy, ak máte zauíjmavé materiály zo jeho života, alebo ak si galériu osobnosti TECHNIKOV LIPTOVA po stránke štruktúry príspevku predstavujete inak. Svoje príspevky a pripomienky zasielajte na hugan@zsslm.sk, krcmarek@polytechnika.sk .
Prof. Ing. Aurel Stodola, Dr. h. c.
(* 11. máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko).
Špičkový slovenský technik a fyzik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.
Narodil sa v rodine liptovského garbiara.
Pri výbere prvého „reprezentanta v galérii TECHNIKOV LIPTOVA sme sa jednoznačne priklonili k tomuto vedcovi a pedagógovi svetového mena, ktorý svojou prácou prekročil hranice svojej doby.
O jeho výnimočnosti svedčí aj fakt, že vo GOOGLI je 32000 odkazov spojených s jeho menom ! V nich sa objavujú informácie , ktoré len dokresľujú svetovosť tejto osobnosti. Napríklad tieto :
- zakladateľ teórie parných a sčasti aj plynových turbín
- matematik, fyzik, konštruktér, vynálezca, univerzitný profesor
- otec parných turbín / Aj keď Aurel Stodola sa označuje ako OTEC PARNÝCH TURBÍN , nebol ich vynálezcom. Prvú parnú turbínu postavil LAVAL v roku 1883 a 1884 postavil PARSONS. /
- svetová pýcha strojného inžinierstva
- získal zlatú medailu Jamesa WATTA /Obdoba Nobelovej ceny v technických vedách /
- bol profesorom Alberta Einsteina, s ktorým si aj osobne dopisoval
- na počesť A.Stodolu je pomenovaná planétka /3981 / STODOLA /
- rok 2009 vyhlásila STU za rok A.Stodolu
- Národná banka Slovenska vydala v roku 2009 historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou tohto slovenského vedca svetového mena. Nominálna hodnota striebornej mince je 10 €. Minca má však štatút zákonného platidla iba v SR.
ŠTÚDIUM a PRACOVNÉ MESTA
ľudová škola v Liptovskom Mikuláši
nemecká reálka v Levoči
maturita na Vyššej štátnej reálke v Košiciach
od roku 1876 štúdium, na technike v Budapešti
od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu
1880 - 1882 práca v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti
V roku 1883 štúdium na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu
štúdiá ukončil v roku 1884 na Parížskej Sorbone
od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, neskôr prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol.
V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929.
PÔSOBENIE NA VYSOKEJ ŠKOLE V ZÜRICHU
Katedru strojov viedol až do svojej sedemdesiatky. Pri katedre zriadil vynikajúce strojnícke laboratórium, ktoré sa stalo jedno z najmodernejších v Európe. Vplyv Stodolu na Európsku techniku bol výnimočne veľký. Vedecké spoločnosti a VŠ mu udelili rad ocenení. Najvyššie však v Anglicku – bola to zlatá medaila Jamesa WATTA, ktorá bola obdobou Nobelovej ceny v technických vedách. Stodola bol prvým profesorom školy, ktorý toto ocenenie získal. Pri udeľovaní tejto zlatej medaily jeho dielo charakterizovali takto „....VYTVORIL VEDU O PARNEJ A PLYNOVEJ TURBÍNE, PRÁVE TAK AKO V ODSTREDIVOM KOMPRESORE, ČO BOL JEDINEČNÝ ČIN V DEJINÁCH STROJNÉHO INŽINIER- STVA.....“
Jeho vedeckú činnosť popri práci vysokoškolského učiteľa môžeme rozdeliť do troch oblasti :
a/ automatická regulácia strojov
b /regulácia vodných turbín
c/ základ stavby a funkcie spaľovacích turbín
Ak by sme chceli urobiť prehľad jeho prác technického charakteru, môžeme ich rozdeliť do troch skupín :
a/ Príspevky v časopise Zväzu nemeckých inžinierov, kde v rokoch 1897 – 1928, kde publikoval 15 prác, z ktorých najvýznamnejšie sú :
- Vzťahy medzi technikou a matematikou / 1897 /
- Prúdenie v dýzach a prúdové zariadenia / 1919 /
- Umelé končatiny a umelá ruka / 1915 /
Poslednú prácu nazval „ To je moja pomsta vojne! „ Jeho náčrtky, výpočty i praktické poznatky slúžia k výrobe protéz aj v súčasnosti.
b/ Literárne práce technického charakteru / 1987 – 1928 / spolu 21 prác. Z nich sú mimoriadne významné :
- Parné turbíny
- O riadení turbín
- Teória prechodu tepla z kvapalín alebo plynov na pevné steny
c/ Príspevky pre časopis INŽINIERSTVO / anglicky / Od roku 1915 do 1927 pripravil 5 fundovaných prác. Mimoriadne sú vzácne príspevky :
- O podchladení pary v dýzach
- Výkonnosť pretlakového lopatkovania
d/ Príspevky pre Medzinárodný časopis pre vedu o turbínach, kde mu uverejnili 9 vedeckých prác. Významné sú :
- K teórii parných turbín
- Parné a plynové turbíny s dodatkom o perspektívach tepelných hnacích strojov
- O plynovej turbíne / 1922 /
e / Teoretické výsledky. Z nich je obzvlášť významný GOUY – STODOLOV ZÁKON, ktorý vysvetľuje energetické straty termodynamických premien, vznikajúcich dôsledku ich nezvratnosti.
f/ Mimoriadne vzácne sú jeho vedecké knihy :
- Parné a plynové turbíny
- Parné turbíny
Výsledky svojich prác zhrnul vo svojej najvýznamnejšej monografii : O PARNÝCH TURBÍNACH A MOŽNOSTI ICH VYUŽITIA. Šieste vydanie malo 1157 strán a 1141 obrázkov a kresieb. / Prvé vydanie z r.1903 malo 220 strán a 120 ilustrácií / Od druhého vydania pribudli v knihe kapitoly o spaľovacích (plynových) turbínach, ktoré v danej dobe boli ešte úplnou novinkou. Odrazilo sa to aj v názve monografie (Dampf- und Gasturbinen). Stodolova hlavná monografia bola preložená do viacerých jazykov a stala sa klasickým a v niektorých ohľadoch dodnes neprekonaným dielom technickej literatúry. Medzinárodná vedecká obec na základe tejto monografie ako aj vďaka jeho ďalším výsledkom, právom považuje Aurela Stodolu za zakladateľa teórie parných (a sčasti aj plynových) turbín. V švajčiarskej strojárni Brown-Boveri & Cie – v ktorej sa ako v prvej na európskom kontinente rozbehla výroba parných turbín, na centrálnom mieste visel portrét Aurela Stodolu s nápisom Otec konštruovania parných turbín.
Ešte pred jeho smrťou sa začali konštruovať a stavať spaľovacie turbíny na pohon lietadiel o ktorých už v roku 1930 predpovedal, že ich budú poháňať turbíny.
O tom, že svojou vedeckou a pedagogickou prácou prekročil hranice svojej doby, svedčí aj „Slávnostný zborník k 70. narodeninám A. Stodolu“, kde sú príspevky najvýznamnejších osobnosti vedeckého sveta. A. Einstein zdôraznil veľký prínos Stodolu v technike a k jeho sedemdesiatim narodeninám okrem iného napísal:
„I keď hlavnou hnacou silou jeho práce bola kvitnúca tvorivá činnosť, predsa bola jeho sila v neustálej túžbe po poznaní a v mimoriadnej jasnosti jeho myslenia.“
ĎALŠIE ČINNOSTI
Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú, tzv. Stodolovu ruku. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh.
Stodola bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve. Pri jeho činnosti sa využíva voda z jazera (ide sa o uzavretý okruh).
Zvyčajne týmito slovami začínal A. Stodola svoje brilantné prednášky na vysokej škole. V rámci nich sa zameriaval predovšetkým na širokú problematiku tepelných strojov, teóriu ktorých budoval na báze termodynamiky a ďalších disciplín teoretickej fyziky. Intenzívne sa venoval aj konštrukčným otázkam týchto strojov, pričom sa opieral najmä o ich (sčasti vlastnú) teóriu a ostatné východiská z teoretickej mechaniky a náuky o pevnosti a pružnosti. Napriek tomu, že všetky tieto disciplíny sú mimoriadne náročné po matematickej a vôbec teoretickej stránke, Stodolove prednášky sa podľa spomienok jeho poslucháčov vyznačovali mimoriadnou jasnosťou a názornosťou. Povestná bola jeho pevná kresliarska ruka, precízna aj pri skicách, ktorú si vycvičil ešte u Rustona v Prahe. Jeden z jeho významných odhodlancov spomína na jeho živý a aktivizujúci učiteľský prístup takto: „Vo svojej prednáške nepodával iba správu o určitej problematike: premýšľal, prežíval svoj problém tak živo, že celá poslucháreň ho musela riešiť spolu s ním.“
Keď sa Aurel Stodola po 37 rokoch profesorského pôsobenia lúčil so svojou katedrou, v zamyslení nad poslaním a úlohami učiteľa, školy a štátu vyslovil tieto slová:
“ ... v každom ročníku je určitá garda študentov, ktorá v plnej, ba často až prevŕšenej miere uspokojuje všetky želania otca, učiteľa, priemyslu a štátu. ... Dovoľte mi preto vysloviť to, čo je už dávno vecou môjho srdca: pre túto gardu treba viac urobiť ako sa dosiaľ urobilo. Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu v živote.”
PREHĽAD NAJVÝZNAMNEJŠÍCH VEDECKÝCH OCENENÍ POČAS JEHO ŽIVOTA
1/ V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity
2/ V roku 1905 mu Vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing.h.c
3/ V roku 1909 mu udelila titul Dr. Ing. h.c aj VŠ technická v Zürichu
4/ V 1908 bolo A. Stodolovi udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov - Grashofova medaila
5/ V roku 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. / Obdoba Nobelovej ceny v technických vedách /
6/ v Roku 1929 mu udelilo čestný doktorát i Pražské České vysoké učení technické.
7/ Člen, korešpondent Francúzskej akadémie vied
ZÁVER
Všetci, ktorí poznali A. STODOLU ho charakterizovali ako človeka mimoriadne pracovitého, ktorý každú chvíľku svojho života sa snažil čo najviac pozdvihnúť vedný odbor v ktorom pracoval. Pridŕžal sa zásady, ktorú prevzal od svojho otca „ Čo máš urobiť zajtra, urob dnes a čo máš zjesť dnes, zjedz až zajtra. Jeho svetovosť si uvedomovali aj okolité štáty a preto nie je zvláštnosťou, že ho v zahraničnej literatúre uvádzali, že bol rodený Maďar, nemecké pramene ho považovali za Nemca a ruské pramene ho označovali za Švajčiara. A. Stodola aj keď 50 rokov svojho života prežil v cudzine, neprestal sa hlásiť za Slováka. V tejto súvislosti sú známe jeho slová „ Moje city pre môj rodný národ nikdy nevychladli . Pri pozvaní na vysokú školu do Zürichu som svoj pôvod jasne zdôraznil a od tých čias to stále opakujem......“
autor: T.H + DRAK
Fotogaléria
PARNÉ A PLYNOVÉ TURBÍNY
NA BUDOVE BÝVALEJ VYŠŠEJ ŠTÁT
Najvyššie ocenenie, ktoré moho
Švajčiarsky minister preberá z
150. VÝROČIE JEHO NARODENIA
150. VÝROČIE JEHO NARODENIA
OTÁČAJÚCA FONTÁNA A. STODOLU V
Slávnostné znovuodhalenie nove
Prílohy
| .doc | REŠERŠ Z PRÍHOVORU M. KLÁTIKA GENER. BISKUPA ECAV | , ktorý predniesol pri príleži |
